Jasenovské včely: O sršňoch

S L O V E N S K Ý

VČELÁR

Orgán Zemského ústredia včelárskych spolkov pre Slovensko.

Redaktor

Dr. KOLOMAN NOVÁCKY,

pravotár v Prievidzi.

Ročník VIII.

193 0

S vyobrazeniami

Majiteľ a vydavateľ: Zemské ústredie včelárskych spolkov pre Slovensko v Bratislave.

Štefan Hagara

O sršňoch.

(Vespa crabro L.)

Pozoroval som život sršňov, ako nepriateľov našej včelky a dľa tohoto môjho pozorovania podávam zistené takto vedomosti, aby sme poznali tento hmyz, jeho život a tak aby sme mohli čím istejšie očistiť okolie našich včelínov od neho.

Na snímku vidieť hniezdo sršňov v úli nad živým včelstvom. Usadili sa v medníku, a letáčom medníkovým chodili von.

Sršeň patrí medzi hmyz blanokrídly, teda včelám blízko príbuzný. Vzdor tomu je im veľkým nepriateľom.

Hniezdo si sršni stavajú do dutých stromov, ďalej na povalách a s veľkou záľubou v prázdnych úľoch, poukladaných vo včelíne, lebo tu sú blízko včely, pre nich dobrá potrava.

Mal som raz cez rok v jednom slamenáku, ktorý sa na vrchu otváral, malé hniezdo sršňov s jednou samičkou, jedine preto, keď na včelín prišiel všetečný nevčelár, ktorý obyčajne hneď chce vidieť matku (kráľovnú), nuž ja som udrel na strop koša a zdvihol som. Môj všetečník ostýchave počul bzučanie a naradostený povedal, jaká je to veľká, dlhá a pekná žltá tá matka. Potom som mu vec prezradil.

Sršeň je, čo sa veľkosti týče, väčší než osa a má barvu trojakú. Oči, spodná časť hrudi, kresby na zadočku a skoro celý prvý a druhý krúžok je čierny, čelo, kusadlá a zadoček žltý, hlava, horná časť hrudi, nohy a tykadlá žltočervené, alebo barnavé . Nohy má veľmi silné, zvlášť prvé ich čiastky pri tele, Dĺžka samičky (obr. 2.) činí do 30—35 mm. Krídla vrchné sú dlhé 25 mm, spodné 15 mm. Prvý pár nôh je na prednej a druhé dva páry na stredu a na zadnej čiastke hrudi. Na spodku nohy zakrivené sú dva háčky, pazúrky, pri kolienku má dvojitý pevný tŕň (obr. 3). Keď včelu alebo iný hmyz chytá, hľadí na svoju obeť zvrchu sa dostať, zadné nohy natiahne dole, ostatné má pokrčené (obr. 4). Rýchle sa spustí na obeť,s drápkami ju zo spodku obejme a pichláčami zvrchu pritisne.

Obr. 2. Dospelá samička sršňa. Obr. 3. Zadná noha s dvojitým tŕňom; žihadlo sršňa. Obr. 4. Sršen pri útok

Odnesie potom korisť niekde na strom alebo na strechu včelína, zožerie alebo obláme nohy, krídla a zbytok zanesie do hniezda.

Keď chytá včelu na slobodnom mieste, vtedy tá počas závodenia sa vrhne na zem a on tiež, ale preto, že je ťažší, tak vždy ďalej zaletí. Za ten čas včela uletí. Sršeň nie je tak obratný a včela je oslobodená.

Keď chytá včelu idúcu z pastvy domov, a nepodarí sa mu ju prv chytiť než na letáči, vtedy už nie je jeho, bárs ju aj chytil, lebo ich stráž na letáči, prípadne upozornená zvukom napad-nutou družkou, naňho sa vrhne s velkou zúrivosťou a chytenú včelku obráni. Uzatváram, že napadnutá včela vydáva také hlasy, ktoré človek nepozoruje. Koľkoráz ani pohotovosť včiel nebola na letáči, a

v takomto páde okamžite sa vyhrnuly.

Sršeň je škodlivý hmyz. Nielen mnoho včiel zničí, ale ohryzie kôrku mladých ovocných stromkov, aby sa dostal ku šťave (miazge), ktorá sladká šťava mu velmi dobre chutná.

Pozoroval som, čo všetko donášajú sršni domov jako potravu Boli tam kusy kobyliek strniskových, muchy, mnoho zelených húseníc (čo by bolo osožné), včely bez krýdiel a iný hmyz.

Moji sršni v teple vetrali na letáči tak jako aj včely, na mieste stáli a rýchle trepotali krídlami a tak vymeňovali a chladili vnútrajší vzduch.

Sršeň má svoj vlastný zápach a veľmi silné žihadlo. Tá čiastk, ktorá je pri bodnutí viditelná, je dlhá 3.5 mm. Toto žihadlo je silne zapevnené a zahnuté medzi svalmi a chitinom. (obr.3). Žihadlo je — povedal bych — prázdne puzdro, v ňom vlákna. Je jako trúbelka zkrútená.

Mechúrik jedu je podoby vajcovitej jeden a 3/4, mm hrubý a 3 mm dlhý.

Hniezdo sršňov nad živým včelstvom. Orig. foto Št. Hagara 1926.

Bodnutie sršna spôsobuje veľkú boľasť, veľkú opuchlinu. Je dost nebezpečné. Na mňa včelí jed nereaguje, ale keď ma sršeň na ruku bodnul, to som mal ruku až po plece za tri dni zapuchnutú. Pri práci s mojou sršňou rodinou som sa zodpovedne chránil oblekom, rukavicami. — Keď sa vyrútili na mňa a bodli do šiat, odišli.

Sršeň totiž pri bodnutí žihadlo nestratí, ako včelka, nie súc

opatrený spiatočnými háčkami, ale je hladký. Keď som chcel žihadlo vytrhnúť, išlo to dosť ťažko, lebo je silne zapevnené v zadočku sršňa.

Sršeň dobre vie rozpoznať predmety. Uzatváram to z tejto príhody: Keď som s palicou alebo laťkou zabíjal mojich „prebytočných" a mňa poťažne včelky obťažujúcich sršňov, som sa schoval do včelína a len kúsok ruky s palicou bol mimo včelína. Ani jeden sršeň nebodnul to drevo ale rovno moju ruku, tú časť medzi dvermi bolo vidieť.

Larva sršňa: Larva sršňa je 27—28 mm dlhá, 10 mm hrubá a 12 mm široká.

Larva skladá sa z 13 článkov (segmentov) mimo hlavy. Má 10 párov dýchacích otvorov (stigmy). Na hlave sú k presnému poznaniu všetky nastávajúce čiastky, zvlášť kliešte, tykadlá, vrchné krúžky, jazykové a pyskové zariadenie. (Obr. 3 c.)

Larva je biela, hlavá žltá, čiastky na nej hnedočierne, koža je priezračná, a cez ňu vidieť zažívacie ústroje. (Obr. 3b.)

Obr.3 Larva sršňa

Pod hniezdom sršňa je velká špina, mokro, samičky snáď nedostatkom miesta vajíčka spúšťajú pod hniezdo, kde sa v tom hemží spústa červíkov 2 cm dlhých. — Zvlášť v jeseň, keď sa vzduch ochladí, som pozoroval, že za 3 hod. 50—60 vajíčok z hniezda zhodili do tej špiny. Od 20. septembra a celý október, jak sa schladí, vyhadzujú larvy a vajíčka von hromadne, zaiste im zachladol plod, lebo ich stavba nie je z hustého vosku, ale z riedkeho dreva lepená, a preto zachladené vajíčka a larvy vyhadzujú.

Staršie samičky a sršni sa rozliezajú, keď ostáva úplne chladno, a hynú koncom októbra.

Hniezdo sršňa. Hniezdo sršňa si založí samotná samička a i sama si ho stavia, pokiaľ si pomoc nedochová. Najprv prilepí začiatok stopky a na to prvý plást (obr. 4 b) so 7 až 19 bunkami.

Keď má samička pomoc vychovanú, pripravujú sa ku väčšej práci. Díval som sa na samičku, ale nerozumel som tomu a nevedel si to vysvetliť, čo to vlastne má byť.

Keď dorast počal prvé čiastky stavebného ma-teriálu donášať, samička (matka) si tú prácu, čo tí stavali, poobzerala, pohliadala, preúkazujúc zrejme radosť.

Teraz prestala aj moja nenávisť oproti sršňom a každý deň som sa im na pokračovanie práce cez sklo díval a záznamy robil.

Pokiaľ je sršňov ešte málo, sú aj dosť ústupní á bojazliví, keď ho človek prenasleduje, schová sa a z úkrytu pozoruje človeka, kde a kade sa pohybuje.

Ale keď sa rozmnožia, potom sa tam veru nesmie nikto ukázať.

Sršeň donáša materiál ku stavbe zo zhnilého dreva. Nie je to ani na drobno rozhrýzané, toto je na obal stavby, na bunky ho drobnejšie rozhryzú.

Stavba nie je lepená na husto. Keď si ju lepšie prezreme, vidíme, že môže cez ňu vzduch prúdiť.

Obr. 4a. Sršeň nesie stavebný materiál b- Začiatok stavby hniezda, c. Sršeň pri stavebnej práci.

Sršeň prevádza stavbu velmi rýchle. Donesie pod krkom v klieštiach (kusadlách) guľku jako malý hrach (obr. 4 a), príde domov a poobzerá sa, kde treba stavať. Vymiesi to dobre kusadlami a prednými nohami. Materiál si pripraví ale už tam.

Stavbu robí veľkou rýchlosťou, pozornosťou a zručnosťou.

Sršeň robí stavbu od vrchu nadol, jako na obr. 4c vidno, prichytí sa na okraj plášťa alebo obalu kliešťami, pomačkáva to zo dvoch strán a hladí jazykom, pri čom rýchle hlavou potriasa. Snáď tým usnadňuje vylučovanie lepkavej hmoty zo žliaz. Potom to poopravuje a pohladí a zas počne novú prácu.

Stavba pokračuje rýchle a na jeden raz prinesie stavebného materiálu na 1cm². Za pár minút to má hotové, za pol hodiny to úplne uschne.

Hniezdo nie je pevné. Ked ho človek chytí, poláme a rozpadne sa.

Sršni stavajú plásty vodorovne, s bunkami dolu, a len z jednej strany nad sebou. (Obr. 5.) Materiál stavebný je hnilé drevo a kôrky stromov.

Sršni stavajú 3—7 plášťov nad sebou. Priemer bunky je 10 mm, hĺbka 30—33 mm, v strednom plášti je 80—120 buniek.

Hniezdo, to jest obal a plášte, sú strakaté, flakové. Každý kúsok je inej barvy; najdeme tu od bielej všetky; kávovej až do čiernobarnavej barvy, belavé tie sú z hnilého dreva, tmavé sú z kôry.

Sršeň najprv vystaví stopku a na nej sedem buniek a hneď na to stavia obal.

Najviac stavebnej práce spraví v auguste a začiatkom septembra, lebo vtedy ich je veľa rozmnožených. Obal je aj trojitý a dá sa v ňom chodiť, sú nechané otvory aj mimo spodného.

Keď sa sršni voľakde uhniezdia, pozalepujú si všetky pukliny, trhliny atď., ale nie tmelom, lež tou samou stavebnou látkou.

Z väčšej vzdialenosti idú vždy jedným smerom a letia vo výške 2 a pol až 4 m. Tu by sa tiež uplatnila Frišova teória, ktorý tvrdí, že včely, keď najdú pašu, tým bzukotom spravia takú reťaz a tým smerom stále idú.

Ničenie sršňov je potrebné, lebo robia veľké škody na mladých ovocných stromkoch tým, že rozhryzujú kôrku, aby mohli sať miazgu. Za druhé: škodia včelám najviac pomedzi všetkými osami, lebo iné osy chytajú hmyz a do úľa idú len pre med, do včely sa chytia len zo sebaobrany, keď sú von z úľa vyhadzované, sršeň však je vstave veľa včiel denne pochytať, lebo čo raz sršeň do driapkov dostane, to sa tak ľahko nevyslobodí.

Najväčší úspech získame, keď dávame pozor hneď na začiatku leta a zabijeme samičku; tým sme celé hniezdo zabili. Tieto samičky hľadajú dlhšiu dobu, kde by si mohli hniezdo založiť a včelín tiež neomylne vyhľadajú, a tu môžeme najskôr ich zničiť.